- Kategória: mladý jazdec
Paťka je jasný príklad toho, že keď človek raz sadne na koňa a uvidí svet z tejto perspektívy, má jasno v tom, čomu sa chce v živote venovať.
Keďže jej rodičia, teda hlavne mama, mala a dodnes má strach z koní, musela dlho bojovať za svoj sen, kým sa dostala k prvej trénerke. Nanešťastie na tréningu spadla a mama dala STOP na ďalšie tri roky. Až ako 13-ročnej sa jej podarilo večným pílením rodičovských uší vetou ,,ja chcem jazdiť“ dosiahnuť opätovné navštevovanie jazdeckých hodín. Začiatky znovu neboli ľahké a slzy bolesti stekali po tvári. Na prekvapenie svojich rodičov to však Paťka nevzdala a ročný dennodenný dril priniesol jazdeckú licenciu. Čo nasledovalo potom? Tréning spolu so slzami, zlosťou, smiechom a radosťou, striedajúcimi sa spolu s ročnými obdobiami. Priplietlo sa niekoľko ,,leteckých“ akcií, ktoré zanechali modriny, ale hlavne prišiel prvý prejdený parkúr a definitívne prepadnutie koničkárskemu svetu. Tak nasledovalo prehodnotenie časového plánu, zaradenie profesionálnejších tréningov, výmena koní a trénera. Nový tréner priniesol nové metódy a večné ,,komandovanie“ čo zas Paťku učilo a dodnes učí sebaovládaniu. Napriek nie vždy zhodným názorom, dosiahli prvé úspechy na parkúre aj v osobnom kontakte a spoločne pokračujú k dosiahnutiu stanoveného cieľa.